Dítě ve vizuálním smogu

Jak moderní společnosti utvářejí takzvaný ideál krásy a co může jeho mocný společenský imperativ způsobit? Zdá se, že sociální prostředí je v tomto smyslu důležitějším faktorem, než reklama a vizuální smog.

Potrebujeme jednu modelku, pridáme fotošop, dochutíme štíhlosťou, okoreníme nestarnúcosťou a dostaneme ilúziu dokonalosti. Mediálny obraz ženy, fotografie v módnych časopisoch, rubriky diét, bilboardy na verejných priestranstvách a v rozličných reklamách bez pochýb prispievajú k obrazu ideálu ženskej krásy a spoluvytvárajú problémy, medzi ktoré patria aj poruchy príjmu potravy.

Tento text píšem nie ako polemiku, ale ako doplnenie toho, čo mi príde podstatné pri debatovaní o otázke čo a ako vplýva na sebaponímanie ženy. Prvotný kontakt dospievajúceho človeka nie je s reklamou vo verejnom priestore, ale so sociálnymi prostrediami, s ktorými interaguje. Pokiaľ hovoríme o ideále ženy v našej západnej spoločnosti, tento tlak je špecifický a mení sa v čase a v závislosti od kultúry, v ktorej žena žije.

Vychádzajúc z diskusie vedenej v subdisciplíne antropológie tela a telesnosti, ale aj psychologických a psychiatrických prác je zrejmé, že nárast porúch príjmu potravy je komplexnejší a nedá sa zjednodušiť iba na vzťah medzi reklamou a dospievajúcou ženou. Kľúčovým prostredím pre vytváranie vzťahu k sebe samým i druhým sú však dva iné typy prostredí.

Prvé sociálne prostredie, kde sa dieťa vyskytne a tvorí si vzťah k ostatným, ale tak isto aj k sebe samému, je rodina. To je kľúčové, lebo práve v rodina je prvým sociálnym a kultúrnym prostredím, kde človek prichádza k prvým vzorcom správania, ktoré sa učí a tiež vďaka rodičom získava genetickú výbavu, ktorá sa stará napríklad o dedičnosť – aj psychických chorôb.

V prvom rade práve skrze rodinné prostredie si dieťa buduje aj rozličné typy komplexov. Detstvo a prechod do puberty je veľmi náročným obdobím. Rodinné prostredie je dôležité pre to, ako bude dievča či chlapec vnímať seba v rodine, vo vzťahu k jej ďalším členom, rodičom či súrodencom, ale je tiež prostredím, z ktorého si odnášame spôsoby správania a to vrátane hodnotenia seba a ostatných do ďalších sociálnych skupín.

Ukazuje se, že jakkoli mají reklamy a vizuální smog ve veřejném prostoru významný vliv na sebepojímání člověka, nejsou nejpodstatnějím faktorem. Klíčovým se zdá být sociální prostředí. Foto allwallpaper.in

Hodnotenie a očakávania rodičov sú dôležité a sprevádzajú nás celoživotne, sú to totiž očakávania a nároky, ktoré na nás vytvárajú tlak, sú prvými prejavmi hodnotenia a očakávaní, s ktorými sa stretneme a sú to prejavy, ktoré nás sprevádzajú aj v ďalších obdobiach nášho života.

„Prečo si priniesla trojku z matematiky? Veď predsa nie si hlúpa, si šikovné dievčatko.“ „Ako si môžeš obliecť tieto nohavice dokopy s týmito šatami? Však to sa predsa k sebe vôbec nehodí!“ Všetky takéto vety, sú prejavmi v našej každodennosti, ktoré môžu viesť k tomu, že si vytvárame, najmä v dospievaní veľmi ambivalentný vzťah k najbližším ľuďom. Skrátka sa môžeme cítiť neustále pod kontrolou a dohľadom, v tomto prípade najmä rodiča. Na druhej strane sa môžeme stretnúť aj s úplným nezáujmom mamy alebo otca.

Rozličné verzie vzťahov medzi dieťaťom a rodičom môžu dosť dobre viesť k tomu, že sa snažíme vyhovieť ich nárokom, prípadne na základe ich prísnosti môžeme reagovať celkom opačne. Tak či onak, rodičia skrátka sú podstatní v tom, že ich prítomnosť (aj neprítomnosť) ovplyvňuje naše správanie.

Zároveň chceme mať aspoň niečo samy pred sebou pod kontrolou a to môže byť napríklad naše telo. Hovorím do veľkej miery aj z vlastnej skúsenosti liečenej anorektičky. Telo je iba prostriedkom na upozornenie na problém, ktorý zďaleka nie je riešiteľný a vyriešený tým, že dievča alebo mladá žena začne jesť podľa predstáv o správnych nutričných hodnotách. Zároveň v reakcii na pociťovaný nezáujem od blízkych môžeme využívať telo na to, aby si nás rodičia všimli.

Tieto túžby po dokonalosti a túžba po pozornosti môžu byť dláždenie cesty do rakvy.

Ešte dôležitejším sociálnym prostredím je pre dieťa a dospievajúceho rovesnícka skupina. Sociálne prostredia, kde sa človek dostáva do interakcií s rovesníkmi je vo veku detstva a dospievania, ale v podstate aj dospelosti kľúčové a mienkotvorné. Hodnotenie rovesníkov je pre dieťa či dospievajúceho človeka podstatné pretože kumuluje očakávania ostatných – na ktorých mu záleží, lebo chce byť ich súčasťou.

Prostredie, ktoré zdieľa dieťa s rovesníkmi a rovesníčkami je drsné tým, že status si v ňom musí dieťa vybojovať samé a prejav vydobyť si svoju pozície sú jasnými bojmi o moc. Počas dospievania prechádzame zmenami, jednak biologickými, ale rovnako tak sociálnymi. Prechádzame z kolektívu do kolektívu, napríklad zo základnej na strednú školu. Vnímanie seba samých, zmien na našom tele, kontrolovanie toho, ako sa kto na nás díva, čo si kto povie a aký vplyv to bude mať na naše miesto je zásadné.

Svet nefunguje ako zhluk schém. Neexistuje dobrý, chápavý a mierumilovný svet žien a hodnotiaci, všeočakávajúci a necitlivý svet mužov. Hodnotenie a očakávania sú súčasťou každého človeka, bez ohľadu na pohlavie a príslušnosť k sociálnej vrstve. Prejavy hodnotení a očakávaní sú však rozličné. Konkurencia je ale prítomná u mužov rovnako i u žien.

Žena nie je vystavená nárokom na jej vzhľad iba pod vplyvom mediálneho obrazu a pod vplyvom očakávaní mužov, ale veľmi výrazne na základe konkurencie, ktorá je zo strany žien.

Každý človek túži po pozornosti, bez ohľadu na to, že je niekto extrovertný a niekto introvertný. Formy pozornosti sa líšia. Rovnako tak sa líši to, či žena má alebo nemá potrebu cupitať v topánkach na podpätku, nosiť šaty, chodiť pravidelne ku kaderníčke, alebo sa líčiť aj pri príležitosti vynesenia smetí.

Vizuálny smog vo verejnom priestore, módny či kozmetický priemysel a reklama so zobrazovaním ženy ako oslava obrazu dokonalosti má výrazný vplyv na sebaponímanie, nie je však tým najpodstatnejším faktorom.

Prvé sociálne prostredie s ktorým má dieťa skúsenosť, teda v ideálnom prípade rodina a následne ďalšie prostredia, ako škôlka, škola, iní ľudia v rovnakom veku, s ktorými sa stretáva a trávi spoločne čas, sú kľúčovými pre to, ako bude vnímať napríklad aj reklamy v metre či vyretušované fotky v časopisoch.

A co si myslíte vy? Diskuse (2 příspěvky)

Josef Poláček - Invalidní důchodce

Tlak prostředí a schopnost sebeosvobození Pátek, 1.Července 2016, 15:06:0

Ano, skutečně jsme vystaveni - a to už od útlého věku - normotvornému tlaku svého okolí. Tedy tomu, co je většinově považováno za správné; a ještě více tomu, co je okolím považováno za "in". Nebo "cool", či cokoli jiného; zkrátka, co je právě v danou chvíli panující módou. Neboť kdo se této módě, tomuto tlaku svého okolí nepřizpůsobí, ten se okamžitě stává ne snad rovnou vyvrhelem, páriou - ale v každém případě někým či něčím méněcenným.

A jak autorka velice přesně konstatuje: právě ta touha po uznání je jednou z nejzákladnějších potřeb a tužeb lidské osobnosti.

Na tento tlak okolí je možno reagovat v zásadě trojím způsobem:

1. Přizpůsobit se mu. Být jako všichni ostatní. Říkat co se má, vypadat jako všichni ostatní, oblékat to co oblékají ti druzí.

2. Totální protest proti těmto normám. Chovat se nekonvenčně, vypadat a oblékat se tak, jak to etablovanou společnost co nejvíce dráždí. Ovšem, velice častým průvodním zjevem tohoto totálního protestu je opět - skupinová konvenčnost! Tito "odpírači" jsou nakonec také všichni stejný, oblékají se do naprosto stejně rozedraných, konec konců stejně uniformních hávů. Na místo tlaku norem etablovaného světa nastupuje tlak vlastní "protestní" komunity.

3. Třetí cesta sestává v tom, stát se sám sebou. Postavit se na vlastní nohy. Neopičit se slepě po dominantních modelech jednání a vzhledu většiny; ale stejně tak neupadat do mechanického protipólu. Rozhodovat se vždy sám pro sebe, co je to pravé, co má skutečnou hodnotu a co ne.
Tato třetí cesta je ovšem ta ze všech nejtěžší; neboť namísto pasivního přizpůsobení se daným vzorům vyžaduje schopnost vypracovat si vlastní základnu pro své vlastní životní postoje. A to opravdu není vůbec lehké.

J_

Jiří Kubička - psycholog, Praha

Globální kulturní vlivy a bezprostřední sociální okolí. Sobota, 2.Července 2016, 09:35:40

Myslím, že odlišit vliv "vizuálního smogu" a bezprostředního sociálního prostředí je problematické, protože "vizuální smog" působí nejen na dospívající dívky, ale i na jejich okolí.

Nárůst mentální anorexie je globální fenomén:těžko to vysvětlit jinak, než kulturními vlivy: první popisy jsou z 18. století a ještě v 19. šlo o výjimečné jedince jako byla císařovna SissI.

Asi by bylo lepší mluvit o globálních kulturních vlivech než jen o reklamě. U nás byla MA rozšířena již před rokem 1989 i když reklamy byla velmi málo.

Roli hraje také to, že při současné nabídce laciné vysocekalorické stravy je skutečně velmi těžké si štíhlou linii udržet: dětská obezita a anorexie jsou dvě strany téže mince.

Není to tak dávno, co byly jakékoliv sladkosti luxusem, který se dětem dopřával jen při výjimečných příležitostech. U nás to tak bylo možná do šedesátých let minulého století.