Smerom k „jadrovej“ Európe?

Nová řecká vláda prosazuje, aby úsporná opatření mírně polevila. Reakce zemí centra je opět spíš negativní. Znovu ožívají diskuze o vytvoření jádra Evropy okolo Německa. Takové uskupení se již vlastně ustavilo.

Nová grécka vláda presadzuje, aby sa úsporné opatrenia mierne poľavili. Reakcia zo strany krajín centra je opäť skôr negatívna. Pochybuje sa už dokonca aj o predĺžení lehoty na splnenie cieľov. Je pri tom jasné, že gréckej vláde sa cieľové hodnoty nijako nepodarí splniť. Ak sa kľúčové vlády EÚ rozhodnú, neplnenie môže poslúžiť ako dôvod na sankcie proti Grécku.

Po voľbách 17. júna sformovali vládu liberálno-konzervatívna Nová demokracia, kedysi stredo-ľavý PASOK a pôvodne ľavicovo orientovaná strana Dimar. Strany zviedla dohromady ochota v princípe plniť úsporné opatrenia, ktoré naordinovala Európska únia a Medzinárodný menový fond. A to napriek tomu, že viedli do hlbokej recesie, rekordne vysokej nezamestnanosti a ku katastrofálnej sociálnej situácii.

Všetky strany sú si vedomé hlboko zakoreneného odporu obyvateľstva voči škrtom. PASOK už za svoj súhlas s úspornými opatreniami zaplatil vysokú volebnú cenu. Väčšina jeho voličov prebehla k SYRIZE, ktorá jasne odmieta politiku škrtov a žiada ukončiť platnosť memoranda s EÚ a MMF. PASOK a Dimar nechcú ešte viac ohroziť svoj volebný potenciál, a tak sa rozhodli, že do vlády nevstúpia úplne, ale do kabinetu iba nominujú spriaznených technokratov.

Kríza legitimity viedla tri koaličné strany k vyhláseniu, že na naplnenie cieľov memoranda požadujú dva roky navyše. Okrem toho by chceli dosiahnuť isté úpravy záväzkov bez toho, aby to ohrozilo grécke členstvo v eurozóne. Dávky v nezamestnanosti sa majú vyplácať dlhšie než v súčasnosti, počet zamestnancov vo verejnom sektore sa má znižovať menej brutálnym tempom, a celkovo by sa vláda chcela vyhnúť ďalšiemu znižovaniu miezd a zvyšovaniu daní. To všetko sú viac než umiernené požiadavky.

Napriek tomu ale boli bezprostredné reakcie exportných jadrových štátov EÚ na takéto nápady negatívne. Holandský minister financií vyhlásil, že žiadne oslabovanie podmienok nehrozí. Jeho fínska kolegyňa zdôraznila, že Grécko musí dodržať to, čo podpísalo. Hoci nie všetky členské štáty zdieľajú podobne tvrdý postoj, je očividné, že pre Grécko bude ťažké dosiahnuť hoci i menšie ústupky.

Ciele v memorande nie sú čisto technická záležitosť. Nedodržanie cieľov by mohlo poslúžiť ako zámienka na pozastavenie vyplácania pôžičkových tranží a teda na vytlačenie Grécka z eurozóny. O tejto možnosti sa otvorene hovorilo pred voľbami v Grécku a prinajmenšom v niektorých členských štátoch sa o nej naďalej uvažuje.

Výhrady voči začleneniu stredomorských krajín do menovej únie boli v Nemecku prítomné už od pri jej zrode. Pre nemeckých vývozcov bolo dôležité, aby Francúzsko nemohlo znehodnotiť svoju menu za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti. Členstvo krajín ako Grécko a Portugalsko nebolo niečo, na čom by im záležalo. Nemeckí zástancovia menšej menovej únie tvrdili, že juhoeurópske krajiny a Nemecko nemajú rovnakú „menovú kultúru“. Mali obavy o budúcnosť menovej stability. Príliš sa nestarali o omnoho dôležitejší problém – o obrovské rozdiely v úrovni priemyselného rozvoja, ktorých dôsledky môžu byť za absencie vyrovnávacích politík katastrofálne.

Znovu sa oživujú diskusie o možnosti vytvorenia „jadrovej Európy“ okolo Nemecka. Takéto zoskupenie sa už v rámci eurozńy de facto vytvorilo. Určuje parametre hospodárskej politiky v krajinách na periférii eurozóny a počas krízy na ne presúva ťarchu prispôsobenia. Vytvorenie menšej a rovnorodejšej eurozóny by dokonale zapadlo do starej idey jadrovej Európy. Postupná konsolidácie euroskupiny na formálnejšie zoskupenie v rámci EÚ je jedným z náznakov pohybu týmto smerom.

Zástancovia jadrovej Európy sa nestarajú o prekonanie resp. aspoň o zmiernenie socio-ekonomických disparít v rámci EÚ. Ich cieľom je, aby periférne krajiny prostredníctvom úsporných opatrení, čiže drastického zníženia domáceho dopytu, znížili svoje deficity bežného účtu a potrebu zahraničného financovania. Nemajú žiadne návrhy, ako zlepšiť produktívne štruktúry na periférii. EÚ sa už počas krízy začala neformálne ale pomerne výrazne deliť – hospodársky i politicky. Zdá sa byť len otázkou času, kedy sa tieto neformálne hranice zmenia na formálne...

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.