Inside Job: Prečo nikto nesedel?

Ivan Lesay

Ve filmu Inside Job se přístupným způsobem představuje finanční krize z roku 2008 i laickým divákům. Dalo by se to vyjádřit i tak, že ekonomové pokazili svět.

Pôvodne som mal v úmysle napísať na film Inside Job recenziu, ale nakoniec bude z toho skôr iba akési okomentované odporúčanie. Zreprodukovať obsah filmu nabitého faktami by bolo náročné a asi aj zbytočné. Prosto si ho treba pozrieť, trebárs aj viackrát. Tu je krátka upútavka.

Film je v stručnosti o tom — slovami Mariána Vitkoviča (12:03) — ako „ekonómovia dodrbali svet“. Finančná kríza z roku 2008 sa tu prístupným spôsobom predstavuje aj laickým diváčkam a divákom. Čaro vizuálu spočíva práve v tom, že ľudia sa nemusia hrabať hordami textov, aby sa za necelé dve hodiny dozvedeli, čo sa to vlastne na jeseň roku 2008 stalo.

Filmárkam a filmárom sa podarilo dať dohromady pútavý materiál. Poskladali ho z osobných výpovedí (v niektorých prípadoch spovedí) účastníkov situácií, ktoré ku vzniku krízy bezprostredne viedli. Vytvorili tak strhujúci príbeh, ktorého scenár, žiaľ, napísali skutočné udalosti.

Pri uvažovaní nad filmom som si spomenul na jednu repliku Vladimíra Špidlu z nedávnej diskusie o budúcnosti kapitalizmu (od 1:23:40). V nej spomenul spôsoby boja z príručky pechoty československej armády — streľbou, pažbou alebo bajonetom. Takýto typ boja je ale neúčinný proti neviditeľným protivníkom, akými sú napríklad mikróby. No a podľa Špidlu sme v obdobnej situácii, ktorá je komplikovaná a naše prostriedky v nej strácajú účinnosť. Proti tisíckam (finančných) centier v interakcii nemáme adekvátne prostriedky.

Akokoľvek bola metafora originálna a zábavná, myslím, že veci sa majú trocha inak, prostejšie. Situácia nie je tak komplexná. Sektor financií je možné politicky regulovať. Problém nie je, že protivníka nevidno, resp. že je neuchopiteľný. Problém je, že je príliš silný. Ak už použiť metaforu, tak skôr takú, že sa s bajonetom snažíme poraziť jadrovú ponorku.

Neschopnosť politicky presadiť účinné regulácie vyplýva z prostej presily finančného sektora. Politici sú často skorumpovaní a ochotní dať si zaplatiť za hlasovanie v prospech finančníkov.

O prepojení Wall Street na politické sféry sa pochybuje iba málo. No a enormný a korumpujúci vplyv veľkých peňazí je aj jednoduchou odpoveďou na otázku, ktorú nastolil pri preberaní Oscara za najlepší dokument režisér filmu Inside Job Charles Ferguson: Akoto, že nikto nesedel?

http://www.youtube.com

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.