V ústave Slovenskej republiky čítame, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo". Nikde žiadna zmienka o tom, že štátna moc pochádza od korporácií.

A napriek tomu sa nevieme zbaviť pocitu, že sú to práve ekonomické gangy, ktoré moc vykonávajú v tejto krajine prostredníctvom svojich zástupcov, alebo priamo.

Čerstvým príkladom je odvolanie Martina Filka z postu poradcu premiérky Ivety Radičovej. Filko je známy ako človek, ktorý prekážal farmaceutickej mafii, pasúcej stáda politikov. Fakt, že bol istý čas pod „ochrannou rukou“ premiérky naznačoval, že pani Radičovej sa síce nepodarilo vybudovať na úrade vlády skutočné mocenské centrum, no celkom solídne útočisko dobrých úmyslov. Ani tie najlepšie z nich nedokázali ochrániť človeka, ktorý verejne kritizoval snahy Penty o dokončenie procesu s pracovným názvom: vaše zdravie na naše účty.

Vo svetle škandálov ministra Uhliarika sú všetky pokusy premiérky obhájiť vlastné rozhodnutie o prepustení poradcu, smiešne. Fakt, že sa jedna finančná skupina už celkom otvorene usiluje o premenu ministerstva zdravotníctva na svoju operatívnu pobočku, nie je Filkovou fantazmagóriou, ani výmyslom médií. Preto, keď úrad premiérky vyhlási, že rozhodnutie súvisí s tým, že „táto“ agenda nie je akútna, znamená to, že je dobojované a Penta rozmiestnila na ministerstve svojich pešiakov až po úroveň upratovačiek. V takom prípade nie je naozaj o čom radiť sa. Zdravotníctvo sa dostáva definitíve mimo kompetencie vlády Slovenskej republiky a premiérka správne pochopila, že na túto tému sa už nepotrebuje s nikým radiť.

Druhá časť zdôvodnenia odvolania — kritické výroky jej poradcu na adresu ministra Uhliarika je  už formálnou hrou na koaličnú lojalitu. V snahe upokojiť KDH uprednostnil úrad vlády pochybnú súdržnosť pred ochranou verejného záujmu. Fakticky to ale znamená, to čo veľká časť spoločnosti tuší. Že premiérka Radičová potom, ako stratila chvíľkovú politickú autonómiu, začína strácať aj politickú integritu, vďaka ktorej mala sympatie všetkých, ktorí verili, že existuje nejaká alternatíva voči cynickým blížencom Fico-Dzurinda. A že v priestoroch letného arcibiskupského paláca nevládne žiadna revolučná moc bezmocných, ale obyčajná slabosť.

Odstavenie jedného z  kritikov premeny štátu na akciovú spoločnosť znamená preto viac, ako by premiérka chcela. Je výrazom malátnosti, ktorá pochádza z nedostatku vnútorného presvedčenia o službe občanom. Je napomenutím aj pre ostatných jej poradcov, z ktorých nedokázala vytvoriť pretoriánsku gardu, ale iba nedeľný čajový krúžok. A varovaním pre všetkých, ktorí by sa nazdávali, že moc pochádza od nás, občanov, pred tým, aby si prestali mýliť politiku a demokraciu.

Lebo zatiaľ čo my, aj napriek sklamaniam, veríme v nedeliteľnosť práv a slobôd, v právo na verejnú kontrolu, v spravodlivejšiu spoločnosť, jednoducho v demokraciu, kvôli ktorej sme stáli v 89 na námestiach, politika úspešne hľadá spôsoby, ako sa na ceste k moci zaobísť bez občanov.