Slovenské vlády sa od 2004 roku spoliehajú, že im Írsko a ďalšie krajiny vyriešia problém nezamestnanosti. Do Dublinu, alebo anglického Manchestru, tak môžete letieť takmer z každého okresného mesta. Chartre pre geistarbeiterov, ktorí s Poliakmi umývajú riad a opravujú elektrinu, odlietajú každý deň a sú plné. Do jedného takého vložili policajti v Poprade skúšobnú výbušninu.

Zvyšok príbehu poznáte, pretože Slovensko sa v Novom roku dostalo na vrchol internetových buzzov, od čínského spravodajstva, cez Al Džazíru až po facebook. Prvý vtip o hlúposti slovenskej polície vznikol niekoľko hodín po odhalení škandálu. „Čo máte v batožine?“,pýta sa kontrola na letisku. „ Neviem,“ odpovedá cestujúci. „ Áh, pán ráči byť zo Slovenska?“

Príbeh výbušnej batožiny má niekoľko vrstiev. Celkom na začiatku je novoročná popletenosť a neprofesionálnosť policajných kynológov v Poprade, ktorí si so svojimi protiterostickými kolegami myslia, že je úplne v poriadku trénovať boj proti terorizmu spôsobom pripomínajúcim pašerákov heroínu z Thajska. Druhým problémom je postoj ministra Róberta Kaliňáka, ktorý vyhlásil, že neodstúpi, lebo že on chybu neurobil.

Slovenská vláda zvyknutá na dennodenné útoky médii, blogov, twitterov a facebookových skupín si zrejme myslí, že volanie po politickej zodpovednosti ministra je ďalšou akciou opozície. Vláda by nemala uveriť tomu, že čelí ďalšiemu útoku slovenských médií. Škandál totiž odhalili média írske, tým je Fico ukradnutý, tak ako je Slotovi ukradnutý aj nadchádzajúci rok.

Otázkou teda nie je, či by mal minister vnútra Róbert Kaliňák odstúpiť. Po škandáloch s čínskymi bitkármi, zatknutí slovenských občanov v júni počas protestu proti stavu ľudských práv v Číne. Po nevyriešenom prípade údajne napadnutej slovenskými neonacistami slovenskej Maďarky Hedvigy Malinovej, po zásahu polície na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede a najnovšie po afére s výbušninou si musíme položiť otázku inak. Existuje vôbec nejaká hypotetická udalosť, ktorá by viedla ministra k demisii?

Rozumie vôbec Róbert Kaliňák čo znamená niesť politickú zodpovednosť? Najnovšia blamáž slovenskej polície prekonala síce všetko, čo sme si dokázali predstaviť, ale zdá sa, že Kaliňákom to nepohne. O čo teda ide? V čase keď americký prezident zoberie na seba zodpovednosť za zlyhanie amerických tajných služieb v prípade zmareného pokusu o atentát, sa Kaliňák tvári akoby prehral partiu vianočného scrabblu. Keď však už nechce prijať zodpovednosť za svoj rezort, mohol by podať demisiu za poškodzovanie dobrého mena krajiny vo svete.

Kaliňák je ministrom v krajine, kde by mali byť demisie síce častejšie, no pár sme ich predsa len zažili. Neviem či je také ťažké pochopiť, že minister je za svoj rezort zodpovedný. V polícii a v armáde to platí ešte viac. Kaliňákovo odmietnutie odstúpiť síce môže znamenať, že po voľbách s ním má premiér iné plány, no dnes to vypovedá predovšetkým o  tom, že slovenský minister v skutočnosti svoj rezort neriadi, lebo sa zaň zjavne necíti zodpovedný. A to je horšie poznanie ako vidiecka skúška batožín, ktorú predviedla slovenská polícia.

Skutočným dôvodom na Kaliňákovu demisiu však je, že jedným z európskych ministrov, ktorý schválil a umožnil, aby sa v rámci konceptu boja proti terorizmu používali takéto šialené operácie.