Rodové dôsledky krízy

Joachim Becker

Genderovým dopadům současné krize se veřejné a akademické diskuze příliš nevěnují. Feministické sdružení Aspekt vydalo nedávno knihu, která se zabývá právě tímto tématem.

Rodové dôsledky súčasnej krízy sú témou, ktorej sa verejné či akademické debaty nie príliš venujú. Kniha, ktorú nedávno vydalo feministické združenie Aspekt, sa zaoberá práve touto témou. Analyzuje dôsledky krízy z feministického hľadiska. Publikácia explicitne konštatuje, že ženy sú krízou zasiahnuté rôznymi spôsobmi — podľa toho, aké pozície zastávajú v sociálnych štruktúrach. Autorky venujú mimoriadnu pozornosť ženám v zraniteľných pozíciách.

Jarmila Filadelfiová ponúka prehľad rodových dôsledkov krízy a upozorňuje na rodovú zaujatosť protikrízových politík. Zdôrazňuje, že niektoré výrobné odvetvia s vysokým podielom zamestnaných žien (napr. textilný, odevný, kožiarsky priemysel) zasiahla kríza mimoriadne kruto. Rodová polarizácia štruktúry zamestnanosti sa počas krízy iba prehĺbila — kríza zasiahla zamestnanosť žien viac než zamestnanosť mužov.

Počet žien-živnostníčok vzrástol. To však nie je pre Filadelfiovú dôvodom pre radosť, pretože „podnikanie“ ťažko zakryje prekérnosť situácie, v akej sa často čerstvé živnostníčky ocitajú. Autorka odhaľuje, že protikrízové politiky Roberta Fica jednoznačne viac osožili mužom. Dodáva, že škrty vo verejných výdavkoch plánované súčasnou vládou pravdepodobne obmedzia verejné služby ako napr. vzdelávanie či starostlivosť o deti, a tak opäť viac uškodia ženám.

Janka Debrecéniová analyzuje sociálne výdavky „na podporu rodiny“. Jej hlavným záverom je, že smerujú proti zamestnávaniu žien a preukázateľne konzervujú „tradičné“ formy rodiny. Záver platí rovnako pre obdobie pred krízou i pre súčasnosť.

Zuzana Maďarová analyzuje diskurzy vlády, opozičných politikov a médií vo vzťahu ku kríze. Rozlišuje pri tom medzi rôznymi fázami vnímania krízy. Mimoriadne zaujímavou je jej analýza diskurzu vtedajšej opozície. Politici SDKÚ-DS sa do istej miery prispôsobili diskurzu Smeru-SD o sociálnom štáte a používali „sociálny“ slovník. Opatrne sa však vyhýbali používaniu pojmu „reforma“. Maďarová zdôrazňuje, že diskurz Smeru o ochrane sociálnym štátom bol paternalistický. Liberálna opozícia často používala pojmy vyjadrujúce „komodifikáciu“, ako napr. pracovná sila.

Autorka zdôrazňuje, že politici i médiá ignorovali rodové aspekty krízy — ako na tematickej, tak na štylistickej úrovni. Hoci sa Maďarová venuje v krátkosti analýze príčin krízy v podaní Smeru, v diskurze SDKÚ sa tomu nevenuje vôbec. Je to škoda, pretože by to istotne bolo zaujímavé porovnanie.

Analytické kapitoly knihy dopĺňa časť s úryvkami z rozhovorov so ženami z vybraných materských centier. Priestor v knihe tak priamo dostáva hlas žien rôzneho sociálneho pôvodu, vrátane Rómok.

Dôkladne realizovaný výskum a podrobne spracovaná kniha zapĺňa medzeru v literatúre o kríze a jej dôsledkoch.

Cviková, Jana (ed.): Rodové dôsledky krízy. Aspekty vybraných prípadov. Bratislava (Aspekt) 2010, 143 pp.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.