Ján Oravec sympaticky uznáva, že ľudské poznanie má svoje limity. Vo svojom článku otvorene priznáva to, čoho sa mnohí pozorovatelia jeho činnosti doposiaľ iba obávali. Totiž, že nevie a netuší.

Hrdý nositeľ Hayekovho dedičstva (aj Hayek považoval ľudskú kapacitu rozumieť komplexnému svetu, v ktorom žijeme, za obmedzenú) sa v článku odvoláva na známejšieho skeptika — Nassima Taleba. Autor teórie čiernej labute považuje zlomové udalosti ľudských dejín za neriadené a nepredvídateľné.

Pri všetkej kritike Taleba či Oravca v mnohých oblastiach, je skepsa k bohorovným prognostikom vývoja sympatická. Nemala by ale vyústiť do rezignácie. Aktuálne udalosti si vyžadujú kritickú analýzu. Formulovaniu prognóz sa tiež asi nedá vyhnúť, hoci by mali byť opatrné.

Ale predovšetkým — netreba sa báť formulovať normatívne vízie toho, ako by to mohlo a malo v spoločnosti a hospodárstve vyzerať. Inak sa môže stať, že čierne labute a iné mierumilovné tvory sa stanú potravou žralokov.

A práve Ján Oravec svojimi aktivitami ochotne (hoci možno nevediac a netušiac) sústavne asistuje predátorom. Tí neriešia, aký bude vývoj v zložitom svete. Chcú si proste uchmatnúť korisť práve v tomto momente.

Ešte jedna perlička. Na záver článku sa Ján Oravec prekvapivo vyznáva:

„Taleb hovorí, že v skutočnosti je […] rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými najčastejšie daný náhodou, šťastím, ktoré niektorí majú, a iní nie. Keďže s ním súhlasím, nebojím sa priznať, že ani len netuším, aký ten rok 2011 vlastne bude.“

A ja som si myslel, že podľa morálnej doktríny slovenských liberálov sú úspešní tí, čo tvrdo drú a šetria, a neúspech postihuje len lenivcov a zhýralcov. Priznám sa, netuším, čím nás Ján Oravec prekvapí nabudúce.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.