Viac ako prstov na ruke

Michal Havran

Odovzdať čo len najmenšiu časť našich nádeji a túžob akémukoľvek slovenskému politikovi je horšie ako zveriť peniaze Lehman Brothers, píše v nejen bilančním Dopise ze Slovenska Michal Havran.

Milý nový rok. Neviem, kto si, ako vyzeráš a čo s Tebou urobí čas. No kým si svieži a máš čas zapamätať si všetky predsavzatia a túžby, chcem sa Ti posťažovať na rok uplynulý a vyzvať Ťa, aby si ho hlúpo nenasledoval.

Uplynulý rok bol veľmi priemerný. Podpriemernú vládu pána Roberta Fica nahradila podpriemerná vláda pani Ivety Radičovej. Chvíľu sme bľabotali o „novej politickej kultúre“ a „slušnosti“, no  rýchlo sme spozorovali, že sa zmenilo len veľmi málo. Menej ako sme očakávali. Zámerne hovorím očakávali a nie dúfali, lebo odovzdať čo len najmenšiu časť našich nádeji a túžob akémukoľvek slovenskému politikovi je horšie ako zveriť peniaze Lehman Brothers.

Pani Radičová nastúpila do úradu s vysokými nárokmi. S mnohým, čo vravela, som súhlasil. Kto by už len nechcel fungujúce súdnictvo namiesto Harabinovej bezduchej samoľúbosti? Alebo komu sa nepáči „transparentné obstarávanie“? No a ktože by nezdvihol ruku proti vplyvu politických a finančných korporácii?

Ak by sa pani Radičovej podarilo naplniť aspoň jedno z týchto predsavzatí, mohla by povedať, že sa niečo zmenilo. Na vládu morálky v spoločnosti totiž nestačí ukázať kaplnku na úrade vlády a viesť mystické reči na spôsob Johanky z Arku. Úspechom žiadnej vlády predsa nemôže byť pol roka po jej vzniku fakt, že vôbec vznikla.

Minulý rok sa správala podpriemerne aj polícia. Prípad Harman, vražda Ernesta Valka, hry na bombové zásielky a heroinový kartel, buzerácie vodičov vzďaľujú políciu od ideálu „pomáhať a chrániť“, ktorý si predvídavo na rozdiel od českej radšej ani nedala do svojho bojového pokriku.

Mohol by som pokračovať, ale už som sa tak sám znechutil, že Ti radšej napíšem, čo by sme mohli urobiť v roku 2011. Samozrejme, že by sme mohli vyhrať majstrovstvá sveta v hokeji, ale to považujem za našu povinnosť, vzhľadom nato, koľko peňazí vrazíme do nového bratislavského štadióna.

Mohli by sme teraz, keď nastal čas osádzania sôch, konečne postaviť pamätník slovenským interbrigadistom, ktorí bojovali proti Frankovi v španielskej občianskej vojne. No a neogardistická moderna by nás mohla vyprovokovať k zbierke na súsošie povstaleckých generálov Veista a Goliana. Začínam skromne, lebo viem, že Pente, J&T a ostatným, od „ktorých pochádza moc v tejto krajine“ na takýchto veciach veľmi nezáleží.

V roku 2011 by sme mohli mať konečne aj kvalitnú STV. Keby si  márnomyseľní politici uvedomili, že v čase WikiLeaks je úplne jedno, či je riaditeľ STV ich človek, alebo nie, a nechali filmárov robiť dobré dokumenty, stimulujúce diskusie, prenosy divadla, opery, alebo inteligentné kriminálky.

No hlavne by stačilo, keby sa politici prestali správať ako trhovníci. Nemôžeme sa odvolávať na krehký étos Novembra a historickú robustnosť SNP a správať sa na verejnosti ako šmejdi, ktorí v 80. rokoch ponúkali pred Tuzexom digitálky. Chýba im „majestate tantum“ Mediciovský majestát, chýba im Riceurovská veľkorysosť a veľkodušnosť.

Ale keďže viem, že nič z toho nie je v Tvojich silách, prajem si, aby si prešiel rýchlo, nepozorovane, zanechal po sebe čo najmenej škôd, lebo som veľmi zvedavý, či bude v roku 2012, ako vraví Sáva Popovič, koniec sveta.