Írsky recept krízu iba prehĺbi

Joachim Becker

Politika zaměřená na vývoz a šetření může vést nanejvýš k další fázi recese. Takový scénář by byl reprízou politiky z časných třicátých let minulého století. Ta však skončila pohromou.

Írsko dostalo od EÚ a Medzinárodného menového fondu podporný balíček 85 miliárd eur. Väčšiu časť než v doterajších programoch v ňom predstavuje stabilizácia bánk. Na ňu pôjde 35 miliárd, zo zvyšku sa bude sanovať rozpočet. Cena balíčka bude vysoká. Európska komisia aj írska vláda tvrdia, že jedinou cestou von z krízy budú tvrdé rozpočtové škrty. To je však viac, než sporné tvrdenie.

Súčasná írska kríza má svoje korene v modeli rastu z obdobia uplynulých desaťročí. Tento model sa zakladal na priamych investíciách z USA a na rýchlom raste sektorov financií a nehnuteľností. Ešte pred troma rokmi sa model prezentoval ako cesta k úspechu. Imponujúci bol najmä rast exportu, vďaka ktorému sa prebytok obchodnej bilancie medzi rokmi 1998 a 2009 takmer zdvojnásobil.

Príjmová zložka bežného účtu sa však za rovnaké obdobie zhoršila takmer trojnásobne! Stalo sa tak v dôsledku prílišného spoliehania na prítok kapitálu zvonka. V roku 2009 z krajiny odtieklo v čistom vyjadrení 17,5 percenta HDP vo forme repatriovaných ziskov a úrokových platieb. Zahraničné firmy si tak za spomínané roky v Írsku slušne zarobili a navyše boli nízko zdanené.

K rastu HDP prispela eskalácia dlhu a prudko rastúce ceny nehnuteľností. Zahraničné banky na tomto eldoráde ryžovali dvojako — masívne poskytovali úvery a svoj biznis robili v krajine s mimoriadne voľnou bankovou reguláciou. Keď bubliny spľasli, írske domácnosti i banky ostali po uši zadlžené.

Tohtoročný rozpočtový deficit v Írsku predstavuje skoro tretinu HDP. Dve tretiny z neho tvoria náklady na stabilizáciu bánk. Podľa prepočtov Irish Times zvýši aktuálny medzinárodný záchranný balíček celkové náklady na záchranu bankového sektora na 60 miliárd eur (37,6 % HDP). V prípade čerpania z rezervného fondu sa však účet môže vyšplhať až na 85 miliárd. Prebujnený bankový sektor je zdrojom problémov štátnej pokladne a hlavným zdrojom obáv zahraničných bánk a vlád EÚ.

Prísady z írskeho receptu a jeho zlyhania sú prítomné aj v iných štátoch EÚ, hoci nie v takej vypuklej podobe. Slovensko tiež vsadilo na vývoz založený na nízkych mzdách a nízkom zdanení. Domáci dopyt bol takisto stimulovaný rastúcim zadlžovaním domácností. Hoci absolútna úroveň zadlženia nie je veľmi vysoká, tempo rastu dlhu domácností je znepokojujúce. Ako slovenská, tak ani írska vláda nemá tendenciu prehodnotiť svoju doterajšiu stratégiu rastu.

Záchranný balíček Írsku od EÚ a MMF neadresuje základné príčiny írskych problémov a ani nezmierňuje írske ťažkosti. Nijako neznižuje nadmerné bremeno súkromného dlhu. Poskytuje úvery vo chvíli finančnej núdze. Ústredný problém írskeho hospodárstva však míňa.

Úsporné opatrenia prichádzajúce s balíčkom sú nastavené procyklicky. Predstavujú 15 miliárd eur, ktoré treba prirátať ku 14,6 miliardám, ktoré z rozpočtu doposiaľ „ušetrilo“ päť úsporných programov prijatých v priebehu posledného dva a pol roka.

V najbližších rokoch klesnú sociálne výdavky o 13 percent, počet pracovných miest vo verejnom sektore sa zníži o 24750, atď. Úsporné opatrenia pochopiteľne znížia úroveň príjmov a zamestnanosti. HDP takmer s istotou klesne, hoci vláda presvedčuje o opaku. Scvrknuté hospodárstvo, poprípade klesajúce ceny, zvýšia dlhové zaťaženie súkromných dlžníkov i štátu. „Úsporné“ politiky tak iba ak zhoršia problém zadženosti.

Vláda tvrdí, že zníženie minimálnej mzdy o euro (na 7,65 eura) a celkovo reštriktívna mzdová politika zlepší schopnosť krajiny vyvážať. Avšak írskemu exportu nebráni údajná nedostatočná výkonnosť priemyslu, ale obmedzený dopyt po ňom. Veľká Británia a iné pre Írsko dôležité vývozné odbytiská sú takisto zmietané úspornými opatreniami.

Všetky krajiny EÚ môžu chcieť rásť prostredníctvom podpory exportu a obmedzenia domáceho dopytu. Takáto politika však nemôže fungovať u každého. Politika zameraná na vývoz a šetrenie môže viesť akurát tak k ďalšej fáze recesie v Európe. Takýto scenár by bol reprízou politiky zo skorých 30. rokov minulého storočia. Tá však skončila pohromou.

Recepty tohto typu sa nezdajú rozumné. Svoje rácio však majú. Je ním prerozdelenie príjmov od práce k biznisu a demontáž sociálnych štátov. Racionalita takýchto receptov je ale sebazničujúca.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.