Vraj strácame konkurenčnú výhodu

Také Slovensko pociťuje důsledky hospodářského modelu založeného na levné práci, nízkých daních a čistě exportní ekonomice. Otázkám kde je problém a jak ze situace ven se na partnerském Poleblogu věnoval Ján Košč.

Konkurenčná výhoda nízkych mzdových nákladov a zároveň rýchleho rastu produktivity práce bola od svojho začiatku dlhodobo neudržateľná a v konečnom dôsledku bola aj kontraproduktívna.

Stredo- a východoeurópsky ekonomický model z 90. rokov minulého storočia, ktorý staval na nízkych mzdách a minimálnych daniach, už patrí do histórie a tí ktorí po jeho návrate volajú sa nás snažia stiahnuť do čiernej diery, v ktorej niet budúcnosti.

Zůstat montovnou západní Evropy navěky není zrovna lákavá perspektiva. Foto NA, WmC

Pomóc, rastú mzdy

Nízke mzdy dlhodobo držali našu domácu spotrebu na nízkych číslach, takže naša ekonomika bola závislá len na exporte. A konkurencieschopnosť založená na nízkych mzdách nenútila podnikateľov investovať do výskumu a vývoja, čo sa nakoniec ukázalo ako zásadná chyba.

Dnes sa situácia dosť zmenila, nakoľko už domáca spotreba tvorí relatívne veľký podiel na raste hospodárstva, práve vďaka tomu, že konečne začali rásť mzdy, ale aj kvôli tomu, že sa občania Slovenska rekordne zadlžujú.

Zadlžovanie je samozrejme z veľkej časti spôsobené hypotékami, nakoľko obyvatelia Slovenska akosi nemajú žiadnu inú alternatívu, ak chcú bývať, nakoľko ponuka nájomných bytov taktiež patrí k najhorším v EÚ.

Nájomných bytov je povážlivo málo a vďaka tomu sú drahé, mnohokrát drahšie ako hypotéky.

Ak dnes aj vďaka tomu, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde firmy investujú do výskumu a vývoja jeden z najnižších podielov na HDP v EÚ (najmenej vo V4), sa rast produktivity práce zásadne spomalil a určite ho nenaštartujeme tým, že budeme brojiť proti zvyšovaniu miezd, ktoré dlhodobo zaostávali za rastom produktivity.

V tej dobe proti tomuto nepomeru nikto z ekonomických analytikov akosi neprotestoval. Pritom, ešte aj dnes po skoro piatich rokoch, kedy nám mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita, sme nedohnali disproporcie vytvorené v uplynulých desaťročiach.

Aké riešenie vlastne ponúkajú analytici? Zastavíme rast platov, alebo sa rozhodneme niečo urobiť s produktivitou práce?

Kedy zapojíme nízkokvalifikovaných
Ak zastavíme rast platov, alebo dokonca začneme mzdy znižovať tak, aby boli v súlade s rastom produktivity za posledných päť rokov, tak si zároveň podpílime konár domácej spotreby, čo by malo negatívny dopad na produktivitu práce.

Rovnako je potrebné sa pozrieť aj na fakt, že investície do celoživotného vzdelávania na Slovensku sú taktiež jedny z najnižších v EÚ. Ako chceme zvyšovať pridanú hodnotu našej ekonomiky a tým aj produktivitu, keď nie sme ako spoločnosť schopní si preškoliť zamestnancov, ktorých profesie pomaly zanikajú?

Ako chceme konkurovať iným ekonomikám, keď nedokážeme do pracovného procesu zapojiť aj nízkokvalifikovaných?

V Nemecku, ktoré má vraj sofistikovanejšiu ekonomiku, ako máme my na Slovensku, tvoria ľudia so základným vzdelaním viac ako dvojnásobný podiel na celkovom počte zamestnancov v porovnaní s nami.

Ako je možné, že taká sofistikovaná ekonomika dokáže využiť schopnosti tejto skupiny ľudí a my na Slovensku to nedokážeme? Ako je možné, že tam nízkokvalifikovaní pracujú v takom množstve, napriek tamojšej výške minimálnej mzdy, ktorá je nielen vyššia nominálne, ale i po prepočte cez paritu kúpnej sily?

Podľa teórii našich analytikov predsa minimálna mzda vytláča týchto ľudí z trhu práce. Nebude to predsa len tak trochu inak?

Koho viniť
Sú na vine zamestnanci, ktorí po desaťročiach uťahovania opaskov, začali tlačiť na zvyšovanie miezd? Je na vine trh práce, ktorý hlási nedostatok pracovnej sily a tým sa vytvára tlak na zvyšovanie miezd?

Sú na vine inštitúcie, ktoré bojujú za aspoň štandardné podmienky pracovného prostredia? Alebo sú na vine tí, ktorí prostredníctvom politiky nízkych miezd vyhnali do zahraničia statisíce rúk a mozgov?

Sú na vine tí, ktorí dlhodobo neinvestovali do vzdelávania pracovnej sily a výskumu a vývoja? Sú na vine tí, ktorí spôsobili, že Slovensko patrí k rekordérom v prekvalifikovanosti zamestnancov a nízkeho zapojeniu nízkokvalifikovaných na trhu práce?

Čo takto prestať hľadať vinníkov a konečne začať hľadať riešenia, ktoré neobsahujú marketing za návrat ekonomického modelu, ktorý nás doviedol do súčasnej situácie.


Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.