Blaha je Kuffa ľavice

Martin Kráľ z partnerského Poleblogu se pozastavuje nad aktivitami Ľuboše Blahy, poslance za stranu SMER-SD. Myslí si, že jejich následkem se stal pojem „levičák“ synonymem pro „zpátečníka“ a „prospěcháře“.

Kňaz Marián Kuffa je miláčikom konzervatívneho segmentu obyvateľov Slovenska, presadzuje kresťanskú náuku ortodoxného a fundamentalistického razenia s nudným akcentom na sexualitu. Váhu prezentovaných myšlienok podopiera vo svojich kázňach hovorovým jazykom a častými analógiami, ako aj svojimi činmi v prospech spoločensky vylúčených. Snahou zachrániť Slovensko pred podlými nástrahami liberalizmu vytvára mylnú predstavu kresťana.

Obraz veriaceho ako jednotlivca voči cirkvi nekritického a servilného, na regulatívoch sexuálnej morálky lipnúceho a ustráchaného človeka. Akoby nejestvovali kresťanskí a konzervatívni intelektuáli, zastávajúci bez vzbudzovania zbytočnej bázne a na základe racionálnych argumentov dôraz na tradíciu, kultúrnu kontinuitu a náboženskú identitu. Poslanec Ľuboš Blaha vykonáva analogickú funkciu voči ľavici. Vďaka jeho aktívnemu pôsobeniu na sociálnej sieti sa stal pojem ľavičiar synonymom so spiatočníkom a prospechárom.

Ak kňaz Kuffa odvážne bojuje proti imaginárnemu zlu neomarxistickej genderovej ideológie, zákerne podsúvanej z Európskej únie vo forme Istanbulského dohovoru, poslanec Ľuboš Blaha je rovnako úspešný proti vymyslenej hrozbe štátneho prevratu. Hrdinský skutok obrany štátnosti a práva pred zo zahraničia platenými agentmi a popletenými deťmi dokonca považuje za jeden zo svojich najväčších úspechov v predchádzajúcom roku.

BlhBlaha nevynechá žádnou příležitost předestřít přehnanou apologetiku reálného socialismu, založenou na růžovém vzpomínkovém optimismu. Repro DR

Kým kňaz Kuffa iba obchádza pedofilné škandály cirkevných otcov, poslanec Blaha ide ďalej. Nevynechá jednu príležitosť na prehnanú apologetiku reálneho socializmu v prospech pestovania ružového spomienkového optimizmu, čo tvorí východiskový podklad celého jeho usudzovania. Ak kňaz Kuffa využíva kontinuitu, autoritu a kultúrny vplyv katolíckej cirkvi, ako aj jej neoddiskutovateľnú funkciu pri formovaní Európy, pre podporu svojich názorov, poslanec Blaha používa identickú metódu na obhajobu predchádzajúceho režimu. Vždy keď má možnosť, ochotne nám pripomenie dodnes pretrvávajúce výdobytky socializmu, či už sa jedná o masívnu bytovú výstavbu, alebo kvalitu vtedajších televíznych inscenácií.

Žiaľ, podobnosti tu nekončia. Marián Kuffa celou váhou svojej spoločenskej autority podporil zákon predkladaný stranou ĽSNS, charakteristickou nanajvýš podozrivou koncentráciou obdivovateľov nacistického režimu a obhajcov prezidenta Jozefa Tisu. Ako politický začiatočník si pravdepodobne neuvedomil dôsledky daného konania, teda nepriame potvrdenie ĽSNS ako pre kresťana voliteľnej politickej strany. Ale Ľuboš Blaha ho aj na tomto poli prekonáva.

Ako úhlavného nepriateľa má dlhodobo stanovenú americkú imperialistickú politiku, teší sa z každej diplomatickej chyby a mocenského ústupu USA. Akoby myšlienkovo zotrvával v sladkej deviatej dekáde dvadsiateho storočia, kedy kritika globalizácie, konzumizmu a amerického životného štýlu bola povinnou mentálnou výbavou každého ľavičiara. Odvtedy sa časy podstatne zmenili, vznikli alternatívne mocenské jadrá a vojenské bloky.

Blaha však zotrváva pevne sústredený na svoj cieľ, hnaný diskutabilnou a neopodstatnenou predstavou budúceho zlatého veku po úmrtí hegemóna. Akoby pacifikovanie obyvateľstva prostredníctvom konzumu nemohlo byť vystriedané oveľa brutálnejšou a efektívnejšou kontrolou konfuciánskeho strihu, alebo nebodaj potlačovaním opozície pod zámienkou národných záujmov veľkého Ruska.

Ale to samozrejme pána poslanca netrápi. Pravdepodobne by mu aliancia s východnými partnermi vyhovovala, strana Smer by získala vytúženú podporu veľmoci a Ľuboš Blaha by mohol raketovo stúpať po straníckom rebríčku, budovať svetlé včerajšie zajtrajšky.

Medzi oboma analyzovanými postavami je však jeden rozdiel. Kým o čistote zámeru kňaza Kuffu nepochybujem, motívy poslanca Blahu vnímam ako značne otázne. Naozaj verí svojej vlastnej verejne deklarovanej obhajobe rabovania štátu členmi politickej firmy Smer? Skutočne mu stačí vedomie dôchodkového vianočného bonusu a obrana tých najminimálnejších práv v rámci zákonníka práce, aby sa považoval za sociálneho demokrata?

Naozaj mu postačuje výstavba výrobných hál automobilového priemyslu, kde vznikajú pracovné miesta s nízkou mzdou a nízkou pridanou hodnotou, aby prehliadal finančné úniky na ministerstve školstva, pričom práve kvalita vzdelania rozhoduje o budúcej konkurencieschopnosti, životnej úrovni a rozhľadenosti obyvateľstva? Prečo ho baví vytvárať krycie divadlo s pochybným obsahom, pokrytecky kritizovať „deti hamburgerov“, čím zároveň vedome zastiera témy inkompetencie, drzého kradnutia a naviazanosti na oligarchické štruktúry?

Skutočne verí svojím vlastným, cez sociálne siete prezentovaným myšlienkam, týmto dopredu vykalkulovaným politickým úskokom? Nemôže byť taký hlúpy, aby si neuvedomil svoju funkciu dvorného šaša Fica, umne zakrývajúceho daňové podvody a okrádanie štátu, navonok predstieraným bojom za ideu socializmu a celospoločenské blaho? Nie, poslanec Ľuboš Blaha taký hlúpy určite nie je, to len jeho kritické sebauvedomenie zarástlo hustou krovinou vlastných mocenských ambícií a cynického politického prospechárstva.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.