Kreatívne účtovníctvo

Radovan Geist

Pravidelná víkendová rubrika Dopis ze Slovenska dnes pokračuje textem Radovana Geista, ve kterém se vrací k pražské odzbrojovací smlouvě podepsané ve čtvrtek Barackem Obamou a Dmitrijem Medveděvem.

Vo včerajšom podpise zmluvy o znížení počtu jadrových zbraní bol aj veľký kus kreatívneho účtovníctva. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch veľmocenských dohôd o „znižovaní zbrojného potenciálu“, ide o to, ako papierovo znížiť počet zbraní bez toho, aby sa tým ohrozila schopnosť veľmocí zničiť ktoréhokoľvek konkurenta (a v rámci toho celú planétu). To neznamená, že odzbrojovanie nemá žiaden zmysel. No včerajšia dohoda medzi Moskvou a Washingtonom má trochu iný, než sa jej pripisuje.

V eufórii z pražskej dohody USA a Ruska bolo predsa len počuť aj hlasy skeptikov (a ich dôveryhodnosť neznižuje fakt, že sú medzi nimi aj ľudia ako John R. Bolton, ktorý dohodol podobnú zmluvu pre prezidenta Busha ml. v roku 2002). Tajomstvom zmluvy je „kreatívne účtovníctvo“ — na papieri to vyzerá ako zníženie počtu jadrových hlavíc o 30%. Prvým problémom je, že pravidlá počítania počtu hlavíc umožňujú (rovnako ako v podobných zmluvách v minulosti) ukryť za „jednou“ hlavicou omnoho väčší potenciál. V každom prípade, diskusia o tom, o koľko percent si nakoniec jadrové superveľmoci znížia svoj potenciál má zmysel len v prípade, ak sme schopní vidieť nádej v tom, že onedlho už každá z nich nebude schopná zničiť planétu jadrovými zbraňami sedem krát, ale len päť (alebo šesť a pol) krát...

Čo teda dohoda v skutočnosti prináša? Bezpochyby ekonomické benefity. Ak ju aj Moskva a Washington nevyužijú na modernizáciu jadrového potenciálu (ako sa to stalo v minulosti pri podobných iniciatívach), minimálne sa zbavia starých zbraní a znížia celkové náklady na údržbu bez toho, aby ohrozili svoj mocenský status. Pražský podpis má pre oboch hlavných aktérov aj vnútropolitický význam — Obama i Medvedev musia bojovať s vnútornou opozíciou jastrabou, pre ktorých sú jadrové zbrane fetišom moci. Americký prezident urobil ďalší krok, ktorým sa v očiach verejnej mienky vzdialil od zahraničnopolitického dedičstva „bushizmu“ (Bush síce v roku 2002 podpísal s Putinom podobnú dohodu, no koniec jeho vlády sa už niesol v znamení fantazmagorických snov o raketovom štíte). A ak je niečo pravdy na rastúcich rozporoch medzi Medvedevom a Putinom, súčasný ruský prezident si pripísal významný zahraničnopolitický bod.

Podľa niektorých hlasov je najdôležitejším odkazom pražskej zmluvy dôvera — dôležité nie je o koľko sa zníži počet jadrových hlavíc, ale stanovenie mechanizmov monitorovania a vzájomnej kontroly. Vďaka nim sa znižuje riziko vypuknutia globálneho jadrového konfliktu. Sú nevyhnutnou súčasťou paradoxu jadrového patu — istota o schopnosti vzájomne sa totálne zničiť, spojená s vierou, že to nik v podstate nechce urobiť. Princípy a mechanizmy verifikácie, inšpekcie a monitoringu stanovovala zmluva START z roku 1991, platnosť však vypršala v decembri. Pražský dokument tento režim predlžuje a aktualizuje. Len vďaka nemu môže viac-menej stabilne fungovať globálne kondomínium dvoch superveľmocí, pre ktoré je vlastníctvo ohromného jadrového strategického potenciálu pomaly posledným argumentom, o ktorý môžu oprieť svoje výnimočné globálne postavenie (pre Rusko to prirodzene platí dlhšie, a výraznejšie).