S Romanou Schlesinger sa na mnohých veciach nezhodnem. SaS je pre mňa neakceptovateľná, rovnako ako prelínanie NGO so straníckou politikou. Jej slovník je mi cudzí, nerozmýšľam tak, nerozprávam tak. Napriek tomu, že mi opakovane boli pripisované podobné výroky (buď to boli úplné podvrhy a výmysly, alebo manipulácie otáčajúce obsah na hlavu). Omnoho cudzejšie mi je však sliedenie po skrytých zákutiach facebookových diskusií, screenshotovanie súkromnej komunikácie a jej zverejňovanie.

↗

Romana Schlesinger (zde vedle svého stranického šéfa Sulíka) napsala doslova: „Ináč v Rakúsku sú aj pumpy zavreté. Jak jeden sadomasochista dojebe luďom život aj po 2015 rokoch... ach“. Foto archiv SaS

Okrem známky pokrivenosti charakteru, ktorou nerešpektovanie súkromia nepochybne je, je to aj pokrytectvo. Práve a jedine takýmto šírením to môže totiž niekoho naozaj uraziť, alebo emocionálne raniť. Uvidí to totiž mnohonásobne viac ľudí, pravdepodobne aj veriacich, ako na súkromnom walle nejakého ateistu/ky, ktorí si spolu s kamošmi zanadávali. Súkromná, interná, alebo tajná komunikácia nemôže byť zverejňovaná bez dobrého dôvodu, ako je napríklad odhaľovanie korupcie alebo dokazovanie trestného činu. Do Nového času nepíše Snowden a Aktualne.sk nie je WikiLeaks. Čo dokázalo zverejnenie tohto komentára: že na internete sa nadáva a ľudia sa občas rozčúlia?

K obsahu by som dodal len toľko, že s toleranciou to samozrejme nemá nič spoločné. Nevyjadrila sa hanlivo o veriacich, ale o ich „bohu“, to je rúhanie. V stredoveku sa za to upalovalo, v slobodnej spoločnosti to naopak je súčasť slobody prejavu, problém v tom vidia ľudia ako teroristi vraždiaci v redakcii Charlie Hebdo, k tým sa chceme zaradiť? Vraj ISIS v Iraku implementáciu takýchto postupov zdokonalil viac ako onehdá Taliban v Afganistane.

Tým, ktorí a ktoré z toho vyvodzujú, že ona (alebo dokonca všetci LGBT aktivisti/ky) sú „rovnakí/ké ako tí proti ktorým bojujú“ odkazujem, že si mýlia dojmy a pojmy. Zrovnateľné by bolo, ak by zákonom chcela zakázať kresťanom vstupovať do manželstva a vychovávať deti, aby z nich náhodou „nevychovali ďalších kresťanov“.

A na záver, hádam to najdôležitejšie, to nemáme na Slovensku väčší problém ako on-line diskusie? Chceme, aby bulvár, úchylné weby a trollovia donútili aj rozumných ľudí hrať podľa ich pravidiel? Neviem, či je toto a podobné nezmysly cielené odvádzanie pozornosti od skutočných problémov, alebo len výraz nebetyčnej ľudskej blbosti, no viem, že to funguje priam perfektne.