Je európske hovädo cennejšie než európsky občan?

Členská základna německé SPD se právě nyní rozhoduje, zda schválí dohodu vedoucí k vládě velké koalice. Levicový autoři ji spíše kritizují. Dle Zola Mikeše je ale hlavní výdobytek SPD – plošná minimální mzda – daleko významnější, než se na první pohled zdá.

Úspech SPD, ktorá dosiahla zavedenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 eura v Nemecku, by mal byť inšpiráciou pre všetky sociálnodemokratické strany v celej Európe. Ak totiž platí, že EÚ je spoločenstvom štátov vyznávajúcim rovnaké hodnoty, tak by občan v každom štáte spoločenstva mal mať možnosť dosiahnuť prostredníctvom práce na rovnakú minimálnu životnú úroveň. Požiadavka rovnakej minimálnej mzdy je preto absolútne oprávnená – najprv v EÚ, ale nielen v EÚ.

V prvom rade treba poznamenať, že zavedenie minimálnej mzdy v tejto výške je enormným úspechom sociálnej demokracie. Tá hoc vstupovala do rokovaní s CDU/CSU nesmierne oslabená – Merkelovej bloku chýbalo púhych 5 hlasov k dosiahnutiu absolútnej väčšiny v Bundestagu –, dokázala pod hrozbou spojenia sa s Die Linke a Zelenými vytrieskať z nemeckej Železnej lady ústupok, ktorý sa tesne po voľbách zdal byť nereálnym snom. Tento sen musia ešte 14. decembra v referende sice potvrdiť súhlasom s koaličnou zmluvou samotní členovia SPD, ale inak je zavedenie mzdy vo výške 8,50 eura hotová vec. To znamená, že v prípade schválenia koaličnej zmluvy, žiaden Nemec pracujúci na plný pracovný úväzok nezarobí mesačne menej než 1500 euro.

Ide o sumu, ktorú možno považovať za dôstojnú cenu práce umožňujúcu pracujúcemu človeku žiť na úrovni, ktorej je v 21. storočí hoden. Ide o podobný úspech ako zavedenie osemhodinového pracovného dňa či voľnej soboty. Teraz ide o to, aby sa tento úspech z Nemecka podobným spôsobom preniesol – zatiaľ alespoň – do všetkých členských štátov EÚ. Nie je predsa normálne, aby napríklad na Slovensku žil pracujúci človek z minimálnej mzdy 352 eur, keď v Nemecku má ten istý človek za tú istú prácu viac než štvornásobok. Nie je možné, aby na východe EÚ vytvárala minimálna mzda ghetá chudoby a beznádeje, kým v inom štáte EÚ zaručovala slušný životný štandard. Ak by sme to pripustili, tak bysme sa museli zmieriť s tým, že základnou myšlienkou vytvorenia EÚ nie je Európa pre občanov, ale Európa pre kapitál a nadnárodné spoločnosti. Je úplne jasné, že ak prijmeme ten rozdiel medzi hodinovou mzdou v Nemecku a na Slovensku v pomere 8,50 ku 2,023, tak to bude vyhovovať možno Volkswagenu, ale obyčajného občana EÚ z východu Európy už nikdy nepresvedčíme o tom, že projekt spoločnej Európy tu vznikol pre neho. Skutočnosť, že smie cestovať bez obmedzení, ale nemá za čo, je na oduševnenie sa za európsku myšlienku trošku málo. Takže stanovenie si cieľa čo najrýchlejšieho dosiahnutia rovnakej nemeckej minimálnej mzdy na území celej EÚ by bol aj najlepším motivačným prostriedkom pre občanov ku skutočnému stotožneniu sa s európskym projektom.

Hrozbe pravičiarov a prívržencov voľnej ruky trhu, že v tom prípade všetky podniky presunú svoje výrobné kapacity mimo EÚ, sa dá čeliť jednoduchou protihrozbou – zavedením zákonov, ktoré umožnia predávať na trhu EÚ bez cla iba tým podnikom, ktoré tu vyrábajú alebo platia dane v plnej výške do spoločnej kasy. Apropos, spoločná kasa-harmonizácia by sa nemala týkať iba minimálnej mzdy, ale aj celého legislatívneho, daňového a finančného sektora.

Ekonomicky je teda idea rovnakej minimálnej mzdy na celom území EÚ realizovateľná. Je to pritom myšlienka, ktorá je v súlade s ušľachtilou ideou ľavicových hnutí hlásajúcich, že cena života každého človeka je rovnaká. Práca je totiž pri osemhodinovom pracovnom čase hlavným ekonomickým produktom života človeka, a teda jej ocenenie je z toho vyplývajúc aj hlavným ocenením hodnoty života toho človeka. Dohodnúť sa na tom, že v jednom ekonomickom spoločenstve, kde všetky tovary a služby majú de facto rovnakú cenu, bude mať rovnakú cenu aj ľudský život, by nemalo byť úplne nepochopiteľné. Nepochopiteľný je opak, nepochopiteľná je globalizácia ceny tovarov v situácii, keď ku globalizácii ceny ľudskej práce neprichádza. Jednoduchý príklad dokumentujúci absurditu tejto situácie: Ak je cena mlieka – akože v EÚ je – na celom území plus mínus rovnaká, alebo aspoň nie štvornásobne vyššia či nižšia, je potom v poriadku, aby cena ľudskej práce bola tak rozdielna? Je produkt života hoväda v EÚ cennejší než produkt človeka? Je európske hovädo cennejšie než európsky občan?

Dúfajme, že strany, ktoré sa nazývajú ľavicovými v Európe – vrátane Smeru na Slovensku – majú na túto otázku jednotnú, negatívnu, odpoveď. Povyk pravičiarov a zástancov voľnej ruky trhu, že Európa by tak musela pristúpiť k ochranárskym opatreniam voči zbytku sveta – a ten povyk tu nepochybne bude – je možné odbyť jednak argumentami o nadradenosti ľudského života nad trh a jednak prísľubom, ktorý bude pre nich znieť ako hrozba, ale pre ľavičiarov by mal byť existenčným mottom: Nebojte sa, ide len o prvý krok, neskôr tie ochranárske opatrenia už nebude treba. My totiž odstránime chudobu a nadradenosť kapitálu nad človekom prostredníctvom zavedenia rovnakej mimálnej mzdy postupne na celom svete. Nemecko je len začiatok, EÚ je ďalší krok – a celý svet je cieľ.

A co si myslíte vy? Diskuse (3 příspěvky)

Vojtěch Klusáček - Brno

Sobota, 14.Prosince 2013, 09:25:32

Vzhledem k tomu, ze nic objektivne nebranilo vzniku levicove vlady, levo-zelenych mandatu je vetsina, to neni snad ani z nouze ctnost. Ani cena utechy. Pro tak masivni a do sveta vykricene prihlaseni se SPD k pravici nenachazim vhodnych slov.

Vojtěch Klusáček - Brno

Sobota, 14.Prosince 2013, 09:27:57

Takze je pochopitelne cely clanek z rise snu a zoufalych prani. SPD se prihlasuje k presne opacnemu vyvoji.

Janmachacek_bw

Honza Macháček - chemik, Neratovice

Neobjektivní občané Sobota, 14.Prosince 2013, 19:25:32

Možná že objektivně rudozelené koalici v Německu nic nebránilo, jenomže proti byl větší počet subjektů. Kromě významné části SPD, která má z různých, namnoze osobních, důvodů odpor k Die Linke, a jejíž postoj je samozřejmě z hlediska vyššího principu mravního fuj, šlo taky o bratru tři čtvrtiny německých voličů. Volby vyhrála Angela Merkelová a Němci si ve velké většině přejí vládu Angely Merkelové.

Je to od Němců samozřejmě hloupost, ale hloupost voličů lze léčit jedině podporou vzdělání a kultury, investicemi do školství, provozováním veřejných knihoven, muzeí a galerií, a zajištěním médií veřejné služby, která skutečně dělají veřejnou službu, a ne propagandu vládnoucích stran nebo placenou reklamu. Z hlediska vyššího principu mravního je naprosto nepřípustné hledat lék na hloupost voličů ve zrušení demokracie a zavedení vlád „odborníků‟.

Kolega z Německa říká, že Němci volili anestetikum, nejde jim o to řešit problémy, ale zapomenout na ně, a Angela Merkelová je uklidňuje. Podle jakéhosi průzkumu si vládu Angely Merkelové přeje víc Němců, než CDU/CSU volilo, asi 70 %. Zároveň prý ovšem 60 % z téže skupiny dotazovaných očekává od vlády Angely Merkelovou politiku, jaká ve skutečnosti odpovídá programu Die Linke, zejména zvýšení minimální mzdy.

Můj kolega považuje koalici SPD s CDU/CSU za chybu, podle něj měla SPD podpořit menšinovou vládu CDU/CSU a tlačit na ni z opozice. Takhle budou podle kolegy ministři za SPD pracovat ve vládě, jejíž všechny úspěchy si pak přičte Angela Merkelová.

Jinak se ovšem zdá, že si SPD počíná rozumně a demokraticky: umožnila sestavit vládu s ministerskou předsedkyní, kterou si Němci přejí, a zároveň v této vládě prosazují politiku, jakou si Němci přejí. Aspoň to zvýšení minimální mzdy.

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.