Dlhá cesta

Radovan Geist

Rokovania o systéme jednotného bankového dohľadu, ktorý má byť prvým pilierom tzv. bankovej únie, mohli skončiť len neúspechom, alebo oslabeným kompromisom. EÚ nakoniec dokázala dospieť k dohode len za cenu výrazných ústupkov z veľkých plánov z júna.

Ministri financií našli tesne pred summitom kompromis v hlavných sporných otázkach. Krajiny mimo eurozóny získali garancie, že budú môcť ovplyvniť pravidlá a štandardy, ktoré sa budú vzťahovať aj na ich banky. Rieši sa aj problém oddelenia funkcie dohľadu, a tvorby menovej politiky v Európskej centrálnej banke. A rozlúsknutá bola aj hádanka, na ktoré finančné domy má dohliadať ECB, a ktoré prenechať národným autoritám.

Podľa pôvodného návrhu mala mať Európska centrálna banka právomoc dohliadať na všetky banky. Jej každodenný výkon by vo väčšine prípadov prenechala národným autoritám, priamo by kontrolovala len najväčšie. U ostatných by mala právo zasiahnuť, ak sa to ukáže potrebné. Podľa výsledného kompromisu preberie ECB priamy dohľad nad veľkými bankami (s aktívami nad 30 miliárd eur, alebo viac ako pätinou HDP ich domácej krajiny), ostatné prenechá národným inštitúciám. ECB tam bude mať právo zasiahnuť len v krízových situáciách. Čo presne nejasná formulácia znamená, bude predmetom diskusií (v ktorých sa bude Berlín bezpochyby snažiť zaštítiť pred „zasahovaním zvonku“ svoje politicky vplyvné regionálne poisťovne). Zatiaľ vytvára dostatočný priestor, aby mohol každý hlásiť víťazstvo.

Podstatné je však načasovanie. Legislatíva potrebná na spustenie systému má byť dohodnutá do marca 2013. Jednotný dohľad začne fungovať o rok na to. Ak všetko pôjde hladko, čo vôbec nemusí. Potrebná ratifikácia v nemeckom parlamente, v spojení s blížiacimi sa voľbami, sľubujú veselé chvíle. Od zavedenia jednotného bankového dohľadu závisí iné kľúčové rozhodnutie prijaté na júnovom summite — možnosť priamej rekapitalizácie problémových bánk z Európskeho stabilizačného mechanizmu. Opatrenie, ktoré malo pomôcť prelomiť „smrteľné spojenie krachujúcich bánk, a slabých verejných rozpočtov“. Inak povedané: umožniť Španielsku reštrukturalizovať bankový sektor bez toho, aby ho dotlačilo ku krachu. Lenže na to si bude musieť Madrid počkať naozaj dlho. Nemecký minister financií si dal záležať, aby medzi riadkami, no jasne, vyhlásil: najskôr po marci 2014. Teda pohodlne po nemeckých voľbách. A v čase, keď už väčšina reštrukturalizácie pravdepodobne prebehne „po starom“.

Čo zvyšné dva „piliere“? Spoločný mechanizmus na rekapitalizáciu bánk a garanciu vkladov, bez ktorých nebude banková únia efektívne fungovať. Ešte sme o nich ani nezačali poriadne hovoriť. Komisia predloží návrhy v polovici budúceho roka, po schválení jednotného dohľadu. Sú to politicky ešte citlivejšie, komplikovanejšie problémy. Cesta od tohtotýždňovej dohody o spoločnom bankovom dohľade, k sľubovanej bankovej únii, je ešte dlhá.