Starovek a stredovek slávili výlučné náboženské sviatky alebo dni spojené so životom a pôsobením Suveréna. Jemná kaligrafia bratov Limbourgovcov Bohatých hodiniek vojvodu z Berry, vystavených v posledných mesiacoch v Louvri, je dobrým príkladom takejto liturgie. Ornament zo začiatku 15. storočia nanovo organizuje priestor pomocou času, vidíme scény zo žatvy, Narodenie Pána, poľovačku, divú zver a anjelov. V strede miniatúrneho sveta stojí človek už nie ako bezprizorná bytosť zmietaná plynutím, ale ako pilier časovosti aj večnosti.

Narábanie so sviatkami je teda veľmi háklivá záležitosť. Robert Fico si osvojil návrh exministra Jozefa Mihála, aby boli voľná vyplývajúce zo sviatkov v piatok. Piatok je ideálny voľný deň a predstava takých desiatich voľných piatkov, v ktorých budeme oslavovať pôvodne voľné utorky alebo pondelky, z nás urobí kalendárnu avantgardu Európy. Raz za mesiac si budeme už v pondelok hovoriť, že ešte dva dni a príde trojdňový víkend. V utorok už budeme za vodou, vo štvrtok poobede budú na bratislavskom obchvate zápchy a nič nevybavíme. Znie to veľmi povzbudzujúco a takmer by som sa tešil, keby som sa nebál, že existencia dátumu a k nemu pridruženému pokoju nie je náhodná. Politici sú buď pod kontrolou priemyselných loby, alebo nechápu, že sviatky a voľný deň sú neodlučiteľne späté. Iba v takomto tandeme sa môžu podieľať na budovaní spoločenskej pamäte a v prípade náboženských sviatkov aj našej osobnej transcendencie.

V prípade republikánskych sviatkov, pripomínajúcich veľké emancipačné zápasy, je vylúčené, aby sme ich amputovali od symbolického odpočinku v mene toho, že systém je vinou špekulácií a nenažranosti v kríze. Voľno v konkrétnych stredách alebo pondelkoch neslúži na to, aby sme išli v piatok na trojdňový víkend do Tatier pre veľkú radosť turistickej loby. Ale aby sme zostali stáť, vypadli z plebejského času povinností a nestrácali vedomie, že nie sme renesančným ornamentom času, ale jeho premýšľavou mierkou. Vlády obetovali systému pracovné miesta, prosperitu a politickú príčetnosť. Dnes núkajú aj špecifickú štruktúru nepravidelného času sviatkov.

Oddelenie formy od podstaty sviatkov nie je možné bez toho, aby sa ich už dosť oslabené postavenie nevytratilo úplne. Otvorené nákupné centrá a obchody sú mementom toho, ako sa naše staré túžby po inom čase zmenili na obyčajnú konzumnú rutinu. Spájanie takýchto dní, ktoré sú mimoriadne aj svojou samotou postavenia v týždni, do umelých predĺžených víkendov predstavuje v tejto perspektíve ich definitívne vyprázdnenie. Ďalším krokom môže byť ich ľubovoľné zlučovanie, napríklad do jediného piatka v roku. No prečo nie do pondelka?