Aj inak sa dá

Veřejná prostranství po celém světě zaplňují lidé, kteří chtějí žít lépe, ale uvědomují si, že existující ekonomický systém jim v lepším životě aktivně brání.

Vo svojom minulotýždňovom komentári som hovoril o spravodlivom hneve ulice, o tom, kam môže kritická situácia vyústiť a o tom, že v zlomových okamihoch dejín záleží na víziách budúceho, lepšieho usporiadania. Dnes predstavím niekoľko inšpiratívnych príkladov. O ulici pritom bude reč aktuálne ale všeobecne – od Námestia SNP, cez aténske námestie Syntagma, káhirské námestie Tahrír až po Wall Street. A keďže o politických medikamentoch, ako liečiť skorumpovaný systém sa už čo to popísalo, obmedzím sa tu na hospodársku politiku.

Verejné priestranstvá po celom svete zapĺňajú ľudia, ktorí nielenže chcú žiť lepšie, ale ktorí si aj uvedomujú, že existujúci ekonomický systém im v lepšom živote aktívne bráni. Jeden zo spôsobov, ako poukázať na systémové zmeny, ktorých sa protestujúci – niekedy intuitívne - dožadujú, je inšpirovať sa na príkladoch jednotlivých krajín.

Neodpustím si začať z opačného konca. Za vzor sa v hlavnom prúde ekonomicko-politických diskusií dáva Nemecko. Jeho dôveryhodnosť ako disciplinovaného hospodára hromžiaceho na márnotratnú perifériu ešte minulý rok vynikajúco a efektívne spochybnil ekonomický historik Albrecht Ritschl. Upozorňuje, že Nemecko bolo najväčším dlhovým hriešnikom 20. storočia (merané pomerom nesplateného dlhu k výkonu hospodárstva), keď zbankrotovalo prinajmenšom trikrát. Jeho hospodársky rozmach umožnilo iba odpustenie dlhov a vojnových reparácií, okrem iného aj voči Grécku. To iba na okraj...

Skúsme sa ale pozrieť na pozitívne príklady. Neprekvapí – a už som to aj naznačil – že mnohé vítané zmeny sa udiali po ťažkých otrasoch. Island je zaujímavý nielen ako priekopník demokracie cez internet. Táto krajina zažila v rokoch 2008-9 jednu z najhorších finančných a ekonomických kríz v hospodárskych dejinách sveta.
Napriek tomu je na tom dnes lepšie ako krajiny, ktoré boli zasiahnuté menej, a dovolím si tvrdiť, že aj preto, že prijal neštandardné opatrenia. Nie je priestor ísť do podrobností, preto iba zásadné body protikrízovej reakcie na Islande. Na ostrove sa zaviedli dočasné obmedzenia pohybu kapitálu. Ďalej je významný radikálny postoj, ktorý vláda zaujala voči bankám. Zatknutých bolo niekoľko vrcholových bankárov obvinených z ekonomickej kriminality a porušenia zákonov bezpečného obchodu vrátane manipulácie s trhom a porušenia obchodných zákonov. Islanďania a Islanďanky v referende odmietli zaplatiť záväzky skrachovaných islandských bánk. A napriek tomu, že protikrízová reakcia islandskej vlády bola pomerne neortodoxná a úspešná, čelí jej bývalý predseda Geir Haarde zvláštnemu súdu za to, že nebola ešte lepšia.

Ďalším inšpiratívnym prípadom je Ekvádor, ktorý sa ešte nedávno považoval za klasickú banánovú republiku. Už päť rokov tam ale prebiehajú mimoriadne zaujímavé zmeny. Vláda prehodnotila dohody o ťažbe ropy s nadnárodnými korporáciami a aktuálne sa jej podiel z príjmov z ropy zvýšil z 13 na 87 %. Došlo tiež k zvýšeniu podielu priamych (najmä korporátnych) daní. A príjmy z ropy a daní sa investujú do budovania infraštruktúry a do sociálnych výdavkov. Aby sme však zmenu neredukovali iba na ekonomické otázky – nová ekvádorská ústava zakotvuje práva prírody a v krajine sa podporujú viaceré snahy na ochranu životného prostredia a pôvodného obyvateľstva.

Všetky uvedené zmeny spája jeden menovateľ – snaha obrať o moc skorumpované politické a ekonomické elity a vrátiť ju nazad jej zdroju, teda ľuďom. Mnohé opatrenia sú iba čiastkové, krátkodobé, reagujú iba na bezprostrednú akútnu situáciu. Sú iba prvými stranami návodu na zlepšenie života. Avšak aj tieto dve maličké krajiny dávajú živú nádej, že iný svet je možný.

Ale samozrejme, medzi protestujúcimi sa nájdu aj takí, ktorí by sa nechceli uspokojiť so zmenami v rámci systému. A naozaj, nie je veľa okamihov a možností, kedy sa oplatí uvažovať za rámec existujúceho systému – za rámec kapitalizmu a za rámec systému založenom na nekonečnom a neobmedzenom hospodárskom raste. Ale o tom viac opäť niekedy nabudúce – príležitostí bude dosť.


Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

A co si myslíte vy? Diskuse (1 příspěvek)

Stanislav Hošek - Český těšín

NĚCO O TOM „ZA RÁMEC SYSTÉMU“ Sobota, 18.Února 2012, 14:19:51

Zajímavá myšlenka přišla nedávno z kruhu komunistů z USA. Zrušení soukromého vlastnictví prý nemá být cílem komunismu. Jeho skutečným cílem má být zrušení vlastnictví vůbec. Napadá mne, že současné aktivity proti ACTA jsou toho náznakem.

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.