Cesta k socializmu

Michal Havran

Aj v politickom marketingu existuje červená čiara, za ktorou už nie je striedačka s vodou ani čistý uterák, ale iba hanba. Richard Sulík ju prekročil, keď prirovnal svojich kolegov z vlády k zradcom a zbabelcom.

Čo si myslieť o poslancovi Martinovi Chrenovi, ktorý považuje 16 európskych vlád za nelegitímne, pretože hlasovali za euroval. Jeho schválenie už nie je v rétorike sulíkovcov ničím iným ako novou mníchovskou zradou.

SaS sa vo svojej vlastnej pasci premenila na apokalyptickú, leninskú sektu, ktorej predstavitelia idú na barikády proti finančnému kapitalizmu. Za všetko vraj môžu zlé banky, ktoré poskytujú Slovensku najdrahšie hypotéky v únii, čo mohli revoluční poslanci za SaS zmeniť, napríklad návrhom novej legislatívy.

Strana, ktorá experimentovala s najchudobnejšími skupinami obyvateľstva, dnes ako pokazený jukobox opakuje, že nám zachráni centy. To, že majú špekulatívne financie rozhodujúci podiel na svetovej kríze, nevidia už iba borci z Konzervatívneho Penta inštitútu, a nikoho to neprekvapuje. To, že ich kritizuje strana, ktorá na Slovensku najvýraznejšie stelesňuje premenu verejného záujmu na tovar, je nedôveryhodné.

Sulík nemá ani charizmu Jeana-Marie Le Pena, jednookého vizionára Národného frontu, ani toreadorské spôsoby Vladimíra Mečiara. Možno sa mu ale po ďalších stretnutiach s poslancami za SNS podarí konečne nájsť svoju pravú politickú identitu a všetko bude jasnejšie.

Líder SaS mal určite v niektorých ohľadoch v súvislosti s eurovalom pravdu. No zabudol, že Slovensko nie je štátom, ktorý by mohol kádrovať nemeckú kancelárku či francúzskeho prezidenta. Nie preto, že by týmto dvom nechýbala aragoncia, alebo preto, že sme malou krajinou.

Vláda Ivety Radičovej nedokázala premeniť Slovensko na štát, kde polícia nie je mafia, kde mafia nie je v politike, kde sa nevraždia právnici. Na štát, ktorý chráni vlastných občanov aj pred "investormi" zákonom, kde za dane dostanete nové cesty, plavárne, školy, kde vám v nemocnici na olovrant nedonesú jeden pomaranč pre celú izbu a reprezentačný tréner sa nevyjadruje ako posledný paholok.

Slovensko aj ústami Richarda Sulíka môže mať vlastný názor a ten je, ako sme videli, naozaj dôležitý. No až keď budeme úspešnou krajinou s trvalo udržateľným, ekologickým hospodárstvom, keď budeme mať podnikateľov, ktorých neničí štát preddavkami, odvodmi, zaplatených učiteľov a lekárov, potom môžeme hovoriť iným krajinám, ako to má všetko vyzerať a čo majú robiť. Dovtedy budem stále veriť skôr akémukoľvek nemeckému alebo holandskému ministrovi.

SaS má ešte jednu možnosť, keďže mu dlhoročný pokus Sulíka o zvábenie Radičovej nevyšiel. Prestať urážať premiérku a vymeniť svojho lídra. Verím, že v strane je ešte dostatočne veľa ľudí, ktorí chcú pôsobiť v politike a nezostať v izolácii. Ľudí, ktorí vidia, že Slovensko nesie priveľkú európsku zodpovednosť za to, aby naše záväzky neohrozovalo pár nabudených neoliberálov s nesúrodou rétorikou extrémnej pravice a ľavice.

My zatiaľ vydržíme návrat magického socializmu Roberta Fica, ktorý nebol v karanténe dostatočne dlho na to, aby nezopakoval chyby z nedávnej minulosti.