Polícia všade, spravodlivosť nikde. Slogan z parížskych ulíc zo 68 platí na Slovensku dodnes. Poslanci zo Smeru sa nedávno sťažovali, že Štefan Hríb pozval do svojej relácie štyroch odsúdených za vraždu Ľudmily Cervanovej. Je nechutné, že tak závažný prípad zaťahuje Smer do cynickej hry o prokurátora.

Fakt, že veľká časť verejnosti má o prípade pochybnosti svedčí o tom, že jedinou viditeľnou tradíciou slovenskej justície sú omyly a zlyhania. Ak existujú závažné dôkazy, ktoré by mohli rozhodujúcim spôsobom zmeniť vyšetrovanie a odhaliť nových, alebo potvrdiť starých páchateľov, média sú povinné o tom informovať. A to bez ohľadu na to, či sa niektoré kľúčové osoby k prípadu vyjadria. Predstavme si, že sme svedkami justičného omylu. Je chybou dať priestor ľuďom, ktorí hovoria o svojej nevine len preto, že prokurátori, vyšetrovatelia, sudcovia, ktorí ich odsúdili sa k prípadu nechcú vyjadriť?

Poslanca Glváča zo Smeru a ďalších politikov, ktorí boli pobúrení by malo skôr zaujímať, prečo slovenská verejnosť už systematicky neverí rozhodnutiam slovenských sudcov a práci polície. Prečo sú ľudia presvedčení, že polícia poľuje na pokuty, exekútori na imaginárne poplatky a sudcovia na úplatky. Toto nie je otázka nejakej spoločenskej nadstavby, ale podstatný problém tejto krajiny. Smer mal priestor predstaviť takú víziu spravodlivosti, akou sa skutočné pokrokové strany vo svete vyznačujú. Pretože od fungovania spravodlivosti závisí aj spravodlivosť sociálna. Viera v nestrannosť súdov je jedným z predpokladov rovnosti. Tou nie je majetková rovnosť, ako sa domnievajú utopisti, ale rovnosti pred zákonmi. Namiesto toho sa zastane Harabina, ktorého správanie sa je výsmechom akejkoľvek viery v lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť.

Nevedel som, že existuje nejaká ľavicová a pravicová koncepcia spravodlivosti. Viem iba to, že sudcovia mali v minulosti mimoriadne postavenie. Náboženské texty Mezopotámie a Starý zákon ich považovali za panovníkov, veľkňazov a abrtitrov, ktorí strážia harmóniu sveta a prirodzenosť slobod. Veľkí starozákonní sudcovia učili ľudstvo, že spravodlivosť je sama o sebe dôkazom existencie Hospodina. Ochrana najslabších pred silnými a silných pred sebou samými je podstatou civilizácie, ktorej sme súčasťou aj napriek tomu, že táto myšlienka bola v dejinách pravideľne umlčiavaná.

Nikto dnes nežiada, aby nás bojovní sudcovia viedli do boja s Filištíncami, aby nás Judge Dredd chránil pred komixovými grimasami zločinu. Potrebujeme brať myšlienku spravodlivosti vážne, ako najstaršie dedičstvo európskych politických tradícií a nie ako nástroj vydierania celej krajiny. Ako spôsob, ktorý nám umožní urobiť zo spoločnosti oporu pre všetkých, bez rozdielu postavenia, majetku, vierovyznania, alebo sexuálnej orientácie. Nechceme mier, ale spravodlivosť, spieval Peter Tosh. Iba spravodlivosť nás totiž dokáže ochrániť pred tými politkmi, ktorí si zo zlodejstva, strachu a plebejských pudov urobili životný štýl.