Portugalsko užíva liek, ktorý ho nevylieči

Portugalská vláda po jistém váhání požádá o finanční pomoc EU a MMF. Ovšem záchranné programy těchto institucí neřeší skutečné problémy, se kterými se portugalská ekonomika potýká.

Po istom váhaní portugalská vláda 6. apríla oznámila, že požiada o finančnú pomoc od EÚ a Medzinárodného menového fondu. Stalo sa tak v situácii, keď americké ratingové agentúry systematicky zhoršovali hodnotenie schopnosti Portugalska splácať úvery a kedy rýchlo rástli úrokové sadzby.

Rastúci tlak finančného sektora možno interpretovať ako súčasť predvolebnej kampane pravice. Portugalské pravicové strany už dlho volajú po zavedení tvrdých neoliberálnych politík. Podmienky programu EÚ a MMF posilnia ich pozíciu.

Tlaky na portugalskú vlády, aby požiadala o podporu, aktuálne vzrástli v kontexte rastúcej politickej a sociálnej polarizácie. Dlhové zaťaženie krajiny sa totiž nijako dramaticky nezvýšilo. Podiel verejného dlhu na HDP vzrástol zo 74,1 percenta v roku 2008 na 92,9 percenta v roku 2010. Tento nárast sa nijako nevymyká z priemeru eurozóny, kde za rovnaké obdobie podiel vzrástol zo 76 na 91,6 percenta.

Podľa údajov OECD za minulý rok portugalský rozpočtový schodok 7,3 percenta HDP nebol omnoho väčší než priemer v eurozóne (6,3 percenta). Portugalsko tak nie je nijak výnimočne zadlžené. Kríza ale zdôraznila štrukturálne slabosti portugalského hospodárstva. Výrobný priemysel je už desaťročia veľmi slabý. Dovoz preto výrazne prevyšuje vývoz. Obchodná bilancia i bilancia bežného účtu sú v červených číslach.

Tak ako v iných stredomorských krajinách, aj v Portugalsku sa problémy obchodnej bilancie prehĺbili vďaka agresívnym exportným politikám Nemecka. Negatívnu obchodnú bilanciu má ale Portugalsko tiež so Španielskom. V období medzi rokmi 1980 a 2009 najprv vzrástol podiel portugalského vývozu do Španielska na celkovom portugalskom exporte z 3,6 na 31,9 percenta. Toto silné prepojenie na suseda z Pyrenejského polostrova sa ale počas krízy javí ako nevýhodné. Mimoriadne veľká realitná bublina v Španielsku spľasla. Jej zrútenie a úsporné politiky španielskej vlády potlačili domáci dopyt a viedli k obrovskému poklesu portugalského vývozu do Španielska.

Napriek hospodárskej stagnácii a chabému domácemu dopytu sa deficit bežného účtu pohyboval minulý rok zhruba na úrovni 10 percent HDP. Portugalsko je tak závislé na príleve kapitálu. A štrukturálna slabosť portugalského hospodárstva sa po vstupe krajiny do EÚ a eurozóny skôr prehĺbila, ako znížila. Po vstupe do Únie Portugalsko utrpelo čiastočnú deindustrializáciu. Po prijatí eura portugalské hospodárstvo stagnuje a ešte viac zaostáva za ostatnými západoeurópskymi ekonomikami.

Portugalská socialistická menšinová vláda (vládna strana je v názve socialistická, ale ideologicky sociálno-demokratická) už kvôli vonkajším tlakom prijala niekoľko úsporných opatrení. Viedli však skôr k zhoršeniu problémov a k rastu nezamestnanosti. Podobne neslávna je bilancia extrémne tvrdých úsporných podmienok programov EÚ a MMF v Grécku a Írsku. HDP oboch krajín v roku 2010 naďalej klesal.

Zlé hospodárske výsledky majú negatívny vplyv na daňové príjmy. Rastie bremeno dlhu. Hovorí sa o možnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu. Situácia v Írsku je však ešte horšia. Bankový sektor, ktorý bol pred krízou hlavným pilierom írskeho modelu rastu, z veľkej časti de facto zbankrotoval. Koncom marca írska vláda ohlásila ďalšiu kapitálovú injekciu bankám. Dvadsaťštyri miliárd eur zvýšilo celkové náklady na záchranu bánk na 45 percent írskeho ročného HDP. Írsko, najmä írske banky, by určite potrebovalo reštrukturalizáciu dlhov.

Skutočné problémy – zdecimovanosť priemyselného sektora v Grécku a Portugalsku a prebujnenosť súkromného bankového sektora v Írsku – záchranné programy EÚ a MMF nespomínajú ani neriešia. Keby stredomorské ekonomiky chceli zosilniť svoje výrobné kapacity, mali by sa angažovať vo vývoji priemyselných politík a v presadzovaní iného typu regionálnych politík.

Seriózna snaha o riešenie krízy eurozóny na úrovni celej EÚ by sa mala sústrediť na štrukturálne deficity, ale aj prebytky v krajinách eurozóny. Nemecká vláda nie je ochotná rokovať o žiadnom návrhu, ktorý by nejako spochybnil obrovské nemecké prebytky obchodnej bilancie. Podobný postoj ako Nemecko zaujali aj vlády v Holandsku, Rakúsku a škandinávskych krajinách. Všetky tlaky sústredia na deficitné krajiny eurozóny.

Socialistická vláda v Portugalsku bola ochotná prijať ďalekosiahle úsporné opatrenia, očividne sa však nechcela vzdať celého hospodársko-politického manévrovacieho priestoru. Po tom, čo parlament neprijal jej ostatný úsporný balíček, vypísala predčasné voľby. Následne prišlo k zvýšeniu tlaku bánk a portugalskej pravice, aby sa požiadalo o podporu z eurovalu. Po eskalácii úrokových mier, ktoré ešte zvyšujú náklady splácania dlhu, nakoniec socialistická vláda podľahla.

Tento krok určite vládnucu Socialistickú stranu delegitimizuje. Nová vláda bude podliehať prísnym podmienkam eurovalu. Podľa všetkého budú medzi ne patriť ďalšie rozpočtové a mzdové škrty a flexibilizácia zákonníka práce. Portugalsko upadne do recesie, pričom štrukturálna slabosť jeho hospodárstva ostane neriešená.

Žiadosť o podporu z EÚ a MMF sa v Portugalsku vníma mimoriadne polemicky. Dve silné strany naľavo od Socialistickej strany – Komunistická strana a Ľavý blok – sa proti škrtom vyjadrujú mimoriadne kriticky. Zatiaľ svoju kritiku adresovali viac Medzinárodnému menovému fondu než Európskej komisii.

Tieto dve inštitúcie sa však vo svojich politikách neveľmi líšia. Ľavica sa bude musieť vyrovnať s otázkou, či zotrvanie v eurozóne nebude prekážkou v hospodárskej obnove a alternatívnych politikách. Opustenie eurozóny, devalvácia a vypovedanie dlhu sa možno v juhoeurópskej periférii dostanú na politický program dňa.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.

A co si myslíte vy? Diskuse (0 příspěvků)

Pro vložení příspěvku musíte být zaregistrováni a přihlášeni.